Výchova dieťaťa: Ako postupovať ak sa dieťa snaží manipulovať?

Problém, s ktorým sa na vás obraciam, sa týka môjho synovca, trojročného chlapca. Od septembra začal navštevovať škôlku a začali aj problémy. V adaptačnom období, keď chodil do škôlky len na 2-3 hodinky, si to rodičia nevšimli, ale keď od novembra začal škôlka aj spávať, všimli si to najprv učiteľky a hneď informovali rodičov. Vôbec v škôlke nechodil na WC. Trvalo to asi 3 týždne, počas ktorých v škôlke krásne jedol, spal, hral sa s deťmi, smial sa, no nechodil na WC. Učiteľky skúšali jemne všetky možné metódy, no neuspeli. Jedného dňa ho jeho babka postrašila, že keď nebude normálne chodiť cikať, môže veľmi ochorieť a ísť až do nemocnice. Odvtedy akoby uťal. Dieťa sa pýta všade, samozrejme keď mu treba. No začal iný problém. Prestal chodiť na stolicu. Jeho rodičia nie sú kresťania, sú veľmi starostliví a ľúbia ho. Jeho otec je asi trošku viac na neho naviazaný, akoby mal. On je zatiaľ ich jediné dieťa. S nami a našimi troma deťmi sa stretáva raz za dva týždne. Hoci videl naše deti 10, 6 a 3 ročné veľakrát ísť na toaletu, pritom s nimi normálne rozprával počas ich potreby, videlo, že používať WC je normálne, nepomohlo. 3-4 dní zadržuje stolicu a potom sa stane nehoda do nohavíc. Ale čo je na tom veľmi zaujímavé je, že to spraví až po príchode zo škôlky domov. Neviem sa zbaviť pocitu, že ide o trucovanie. Akoby chcel rodičov potrestať, že ho odkladajú a cíti hnev. Vraj, keď sa vráti zo škôlky, hneď ho pokladajú za poslušného chlapčeka, doma robí všetko naopak, ako ho poprosia. Akoby naschvál a rodičom odvráva. Na druhej strane sa do škôlky veľmi teší, budí rodičov, aby ho už odprevadili aj v sobotu, aj v nedeľu. Nie som odborník, no viem, že si s tým, že nechodí riadne na stolicu, ubližuje zdravotne, ale aj celá rodina je v strese. Odmieta ísť na toaletu v doprovode rodičov, odmieta tam sedieť, hoci aj s hračkami, aj pri najmenšom pocite nátlaku, hneď začne kričať a hnevať sa. Jeho rodičia skúšali už všeličo, no nič nepomohlo. Keď ho odhalia, veľmi začne kričať, hodí sa o zem a začne robiť cirkus. Minule keď sa stala nehoda do nohavíc u jeho babky a ona to zistila, nepovedala ani slovo, len mu ponúkla kúpeľ s novými gumovými hračkami, tak sa vyhla scéne, ktorá je pri takomto zistení bežná a dramatická. Trvá to už veľmi dlho. Rodičia si nevedia dať rady. Už od útleho detstva je veľmi hanblivý. Čo by ste poradili jeho rodičom?