Úzkosť a nadmerné analyzovanie. Ako sa zbaviť obsesívneho premýšľania?

Často sa mi stáva, že si v mojej mysli prehrávam už uskutočnené rozhovory s ľuďmi. Rozmýšľam nad tým, či som nemala niečo povedať inak, analyzujem situácie. Mnohokrát sa mi zdá, že ma ľudia nepochopia, čo chcem povedať. Nechcem veľa rozprávať, ale keď som stručná, mám dojem, že až veľmi a tak hovorím nepochopiteľne. Na druhej strane sa mi potom stáva, že si akoby inscenujem rozhovory, ktoré sa ešte neudiali. Rozmýšľam nad tým, čo a ako poviem nejakému človeku, keď sa s ním stretnem. Niekedy ide o konkrétne situácie, ktoré potrebujem vyriešiť s tým človekom, ale často sú to akoby len moje pocity, s ktorými si neviem poradiť. Nevenovala som tomu veľkú pozornosť, ale v poslednom čase sa mi zdá, že takmer všetok môj čas, keď som sama, si premietam v hlave nejaké rozhovory s ľuďmi. Príde mi to tak, že by som skôr tie moje rozhovory mala smerovať k pánu Ježišovi. Často sú to výlevy mojich pocitov, ale aj nejaké opravy niečoho, čo som pokazila. Nezdá sa mi to celkom v poriadku, ale zatiaľ som nenašla nič a nikoho, kto by mi toto mohol objasniť. A tak verím, že vy, pán doktor Lacho, my s tým môžete poradiť, povedať, o čo ide, v čom môže byť problém. Ďakujem za vašu pomoc. Nech vás pán Boh požehnáva.