Dobrý večer, pán doktor Lacho. Mám dve deti, chlapca a dievča. Chlapec je starší, narodil sa ako prvý. Veľmi ťažko nesie, keď sa venujeme dcérke. Dokonca hovorí aj také veci, že on tu nemusí byť a podobne. Neviem, či ide len o vydieranie alebo o hlbšie súvislosti. Prejavilo sa to najmä na narodeninách mojej dcérky, kde prežil bolesť z toho, že...
Počúvate kresťanskú poradňu, tak mali sme tu Peťka pred touto piesňou, ktorý nám hovoril trochu o vysvedčení o tom, ako bolo v tom prvom ročniku v škole. Čo hovoríte najprv na ňoho? No ja myslím, že on sa nebál, že pekne odpovedal, že je taký odvážny chlapec, tak je jasne vidieť, že je z usporiadanej rodiny. To je také, ten rozdiel...
Mám sedemročného syna, druháka, som prísna mama, s manželom stanovujeme pravidla výchovy a spoločne na nich trváme a vysvetľujeme ich. So synom trávime dostatok voľného času, doma je dobrá atmosféra, syna by som popísala ako úžasné, empatické, rozumné a zodpovedné dieťa. V škole to však vyzerá inak. Začalo to nerešpektovaním pravidiel, odmietol napríklad nastúpiť do radu alebo neukončil prácu na hodine vtedy, keď ho o to učiteľka požiadala. Pribudlo aj agresívne správanie k deťom, sácal do nich. Keď niekomu ublíži, neprejaví žiadnu ľútost, naopak trvá tvrdo na svojom, že to nespravil napriek. On sa vyhováral, že to nespravil naschvál, že si to deti na ňo vymysleli alebo že len reagoval na to, že mu niekto niečo zobral alebo niečo nepekne povedal. Dohováranie učiteľov a nás rodičov nepomohlo, keď mu niekto niečo vyčítavo hovorí všimla som si, že to berie ako útok a reaguje krikom a sácaním. Preradenie zo štátnej do súkromnej školy nepomohlo, škola nás pozvala stráviť týždeň v triede s našim synom, aby sme videli jeho problémové správanie a mohli na ňom zapracovať. No všetko bežalo hladko, keď sme boli v škole, dokonca bez akéhokoľvek konfliktu. No hneď ďalší týždeň problémy pokračovali, dokonca sa prejavilo agresívne správanie, ktoré sa dovtedy na novej škole neprejavilo. Bez nás a v spoločnosti detí, ako by bol vymenený, tri rázy sme boli v detskej psychologickej ambulancii, no bez výsledku, a odporúčili nám návštevu psychiatra. Z toho mám úzkosť a strach. Aký je váš názor na lieky u takýchto detí? Prosím, keby ste ma naviedli, akou cestou sa vydať. Neviem si poradiť.
Prvá otázka je, kedy si začať s deťmi čítať Božie slovo? Má význam robiť to ešte skôr, ako sú pred školákmi? Ešte keď sú maličkí?
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať ohľadne výchovy detí. Prečo si vy myslíte, že výchova detí by mala byť jednotná medzi rodičmi? Dieťa niekedy chce, keď nepochodí u jedného, ide ku druhému a naopak. Je dobre držať v tom spolu v manželstve za každú cenu aj pri výchove? Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Moje staršie dieťa si láskanie a maznanie vedelo vypýtať, no moje druhé, teraz 2 a pol ročné, to nevie. Zistil som, že som mladšiemu venoval oveľa menej času na láskanie, šantenie a jašenie ako staršiemu, práve preto, že si to nevedelo vypýtať. Mám z toho výčitky svedomia, je mi to ľúto, ako mám postupovať.
Keď sa moje dieťatko v noci rozplakalo, začala som ho brať k nám do manželskej postele. Zvyklo si na to. Teraz si to vynucuje, čo môžem urobiť, aby som ho to odnaučila? Naše dieťatko má takmer dva roky, súvislé rozpráva je hravé a vnímam, že ho veľmi zaujíma otec. Môj manžel však považuje stavanie veži z kociek, obliekanie bábik, behanie za loptou, prezliekanie dieťatka za ženskú záležitosť, tvári sa kyslo, keď ho o to požiadam. Čo by som mala robiť, aby porozumel, že naše dieťa po ňom túži a potrebuje ho?
Pán doktor, čo by ste poradili takej mamičke alebo rodičom, ktorí si spätne uvedomujú, že z rôznych dôvodov prežívali v tehotenstve strach, úzkosť, stres a dostavujú sa u nich tie pocity viny, že čo ak sa dieťatko cíti neprijaté a čo robiť s tým, ako z toho von?
PhDr. Ľuboš Lacho, PhD.