Ak manžel týra psychicky a používa aj fyzické ublíženie, ale žena je kresťanka a modlí sa a dala mu ešte ultimátum. Ona sa lieči u psychiatra. Má ešte šancu dožiť sa lepšieho vzťahu?
Sme kresťania, sme viac ako 15 rokov manželia, máme dve deti na základnej škole a už viac ako 5 rokov máme vážne problémy. Aktuálne som už veľmi zúfala, keďže naše spoložitie sa momentálne dostalo do fázy, keď pri hádke alebo nezhodách ma manžel pritlačí o postel alebo o stenu, silno stlačí ruky a pritlačí takmer krku a keď sa bránim, tak ma odsotí alebo ma ťahá za vlasy. Uráža ma vulgárne a vyjadruje sa na moju adresu aj pred deťmi. Zvaluje na mňa vinu, musím sa mu stále za niečo ospravedlňovať, je na mňa žiarlivý, snaží sa mi zabraňovať sa kontaktovať s priateľmi. Stalo sa aj to, že sa vyhrážal samovraždou, taktiež ma zastrašuje, že ak niečo spravím, tak ma vyhodí z domu. V posledné dobe mi ničí moje veci na oblečenie tým, že mi ich roztrhá na dva kusy. Hovorí, že je to len možnosť, ako si ventiluje určité napätie, aby náhodou neurobil niečo horšie. Ako som spomenula, aj som sa bránila, ale dopadlo to ešte horšie. Aj som mu verbálne dala najavo, že s tým musí prestať, že je to neakceptovateľné, ale nepomohlo. Som bezradná. Nechcem rozbiť rodinu, chcem, aby sme boli spolu, ale viem, že nebudem dlhodobo schopná zvládať túto situáciu, pretože som na pokraji nervového zrútenia. Mám už apatiu, žijem zo dňa na deň bez radosti, nádeje, budúcnosti, robím len najnutnejšie veci k prežitiu. Nechcem skončiť na liekoch a nechcem prísť o prácu. Nechcem ani ochorieť, keďže viem, že mnohé choroby majú svoj pôvod v nadmernom strese. Som vydatá žena, sľúbila som pred Bohom, že budem s ním aj v šťastí, aj v nešťastí, ale myslím si, že Boh odo mňa neočakáva sebatrízeň. Manžel mi neustále pripomína, že keď ho opustím, pôjdem do pekla a tiež som porušila manželskú zmluvu tým, že ho plne nerešpektujem v niektorých veciach a písmo hovorí, že muž je hlavou rodiny a žena má byť jemu poddaná. Prosím, pomôžte mi a poradte mi, čo mám urobiť v tejto situácii. Ďakujem veľmi pekne, vaša poslucháčka.
Dobrý deň, potrebovala by som poradiť ohľadne môjho manžela. Máme spolu 19-mesačného syna, som vydatá 5 a pol roka a veľmi vážne uvažujem o rozvode. Muž je neveriaci, závislí na marihuane a pestuje ju, niečo si predá cez známeho ďalším potom pár ľuďom. Povedala som mu hneď, že s tým nesúhlasím, nech prestane. Povedala aj áno, že áno, ale to porušoval a odďaľoval. Ignoruje ma. Mňa tieto jeho veci samozrejme akoby špíne. Chcel do mňa, aby som robila veci z pornografie, odmietla som. Odkedy som mu stále pripomínala, že to treba ukončiť s marihuanou, začal byť agresívny a nespokojný. Začal ma fyzicky napádať, povedala som, že odídem, neskôr som otehotnela, ale bol stále výbušný a násilný, fyzicky na mňa útočil, musela som utiecť a niekde sa skryť. Vyhrožoval mi dvakrát smrťou, že ma zabije, podreže. Preto som sa odsťahovala, som sa pre bezpečie seba a teda nášho dieťaťa. Teraz žijem sama s dieťaťom a mážel chodil na návšteví, ale znova sa stalo, že mi vyhrožoval smrťou. Keby som matka, jeho dieťaťa tak ma dopichá nožom, potom som od strachu celú noc nespala lebo prespával u mňa doma v druhej miestnosti, keď išiel do práce. Nežili sme ako manželia spolu dva roky od porodu nášho dieťaťa. Potom som sa skoro zrútila, lebo ma ignorovala, chodil za mnou len vidieť syna. Povedala som mu, buď bude so mnou žiť, ako so ženou, alebo sa rozvedieme. Vysmieval sa mi, že odmietam veci z pornografie a skúša či povolím. Vyhrožuje, že keď nie, prejde na ťažšie drogy, ktoré v minulosti vraj už bral. Povedala som, že oto skôr sa medzi nami to všetko skončí. Vyhýbavo mi odpovedá. Nemôžem sa naňho spoľahnúť, dôverovať mu, či dokonca mu zveriť dieťa. Najprv mi sľúbi, že budeme večer spolu, keď dieťa zaspí a potom ma odmietne, že už nechce. Stalo sa mi to viackrát a veľmi ma to zranilo. Hnevala som sa vo svojom vnútri. Povedal mi, že ho nezaujímam, že chodí len za našim synom. Napokon, keď ma takto naposledy odmietol, povedala som mu, že to nie je správne. A on sa na mňa zúrivo vybehol a vulgárne nadával a útočil na mňa. Udrel ma do tváre a medzi oči a spustila sa mi krv z nosa. A keby mi nezačala tiecť krv a se by pokračoval v bytí, bol bezuzdný. Krv sa mi nedala zastaviť. Po asi piatich minútach sa mi to podarilo. Utrela som si krv po zemi a dávala si obklady na lad a na tvár. Manžel sa mi neospravedlnil a nepomohol mi. Išiel spať vedľa do izby. Odišiel ráno, ešte urazený do práce. Odvtedy je to viac ako mesiac. Sme sa nevideli. V obave, že mám zlomený nos, som deň po úraze išla k doktorovi. Lícne kosti som mala podliaté krvou a okolo nosa celá opuchnuté. V nose mi pri dotyku praskalo. Tri týždne som bola doma kvôli rozsiahlym modrým na tvári a nos bol pomliaždený. Od násilia sa mi vôbec neozval, ako sa mám a neospravedlnil sa. Po týždne od tohto úrazu som teda nahlásila za zautočenie manžela na polícii a spomenula som aj všetky predošlé násilia a vyhrožovanie a to, že ma trikrát vyhodil s vecami pred dom, kde sme predtým bývali. On pri svojej výpovedi poprel predošlé vyhrožovanie a násilia povedal, že som klamala a vymyslela som si to. Táto výpoved ma mrzí, pretože klamal on. Odmieta ma vidieť, i keď som mu všetko odpustila. Chcela som manželstvo zachrániť, vyčerpalo, frustrovalo. Bola som zúfala, sklamaná a už neviem, ako ďalej. Muž chce rozvod, že si nerozumieme. Mám 34 a chcem ďalšie deti. Prihováram sa a modlím sa za muža a za manželstvo k Bohu. Ako východisko vidím rozvody aj moje okolie vzhľadom k tomu, že nechcel prestať s omamnou látkou a vecami s tými súvisiacimi. I keď mi je to veľmi ľúto vzhľadom k dieťaťu a má muža rada. Poradte mi prosím, ako je správne sa rozhodnúť. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
PhDr. Ľuboš Lacho, PhD.