Dobrý večer, chtěla bych se zeptat na jednu věc. Manžel vyrůstal v nevěřící rodině, no už přes 10 let je obrácený křesťan. Díky Bohu si duchovně rozumíme, ale neděláme rodinné chvilky a společné modlitby, pouze každý individuálně. Já jsem věřící od mládí. Iniciátorem má být muž, takže mu to nechci připomínat. Myslíte, že je to zásadní chyba? Ja...
Dobrý deň. Manžel má v práci kolegyňu, s ktorou sú dobrí priatelia. Určite s ňou nič nemá, ale ja mám obavu. Ona sa mu zdôveruje s dosť dôvernými vecami aj ohľadom jej manželstva a mne sa zdá, že toto už zasahuje aj do nášho súkromia. Aby som to správne vyjadrila, že vieme o nej viac, ako je to potrebné. Manžel mi síce...
Dobrý deň, mám 39 rokov a som veriaca žena, ale nikdy som vydatá nebola. Pred rokmi som ochorela, ale postupne som sa z toho dostala, iba som zostala slabá a viac krehká. Mám dobré zamestnanie, mám byt a mám v podstate všetko, čo potrebujem, ale moje okolie aj rodičie ma veľmi tlačia do toho, aby som sa ešte vydala a našla si manžela. Neviem sa im brániť a je mi to nepríjemné. Čo by ste mi poradili v takejto situácii, ako som ja teraz? Ďakujem veľmi pekne za vašu radu.
Dobrý deň, sme začínajúci manželia, môj manžel, pracuje v IT oblasti a je to introvert. Do kostola ide so mnou, no k ničomu sa nevyjadruje. Ja som zase veľmi úzkostlivá, ustarostená osoba. Všetko, čo sa deje v rodine, ma trápi a neviem sa s vecami vysporiadať len tak. Môj muž mi v tom nevie pomôcť ani poradiť. Mám pocit, že všetok tlak rodiny je na mne a veľakrát už to nezvládam. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie a za to, že som vám mohla napísať.
Môj manžel sa rozhodol, že aj v manželstve chce žiť v jednom dome, ešte aj s jeho matkou, s ktorou mali spolu aj biznis. Ja som mu to zo začiatku veľmi tolerovala, ale po čase som chcela, aby sme sa osamostatnili a žili zvlášť v byte len my dvaja. Môj manžel to nechcel. Veľmi ma to trápilo aj to, že dvakrát do roka prišla k jeho matke bývalá manželka, dcérou, ktoré žili v zahraničí a viac týždňov sme strávili všetci spolu. Bolo mi to nepríjemné, že tam bola aj jeho bývalá žena, s ktorou aj trocha flirtoval. Odsťahovala som sa a rozviedla som sa s ním, lebo nechcel odísť od matky. Veriaci ma v jeho zbore nielen odsúdili, ale ma zo zbora aj vylúčili. Nenašla som nikde pochopenie. Ďakujem veľmi pekne, že som mohla napísať, Olga.
Dobrý deň, potrebovala by som poradiť ohľadne môjho manžela. Máme spolu 19-mesačného syna, som vydatá 5 a pol roka a veľmi vážne uvažujem o rozvode. Muž je neveriaci, závislí na marihuane a pestuje ju, niečo si predá cez známeho ďalším potom pár ľuďom. Povedala som mu hneď, že s tým nesúhlasím, nech prestane. Povedala aj áno, že áno, ale to porušoval a odďaľoval. Ignoruje ma. Mňa tieto jeho veci samozrejme akoby špíne. Chcel do mňa, aby som robila veci z pornografie, odmietla som. Odkedy som mu stále pripomínala, že to treba ukončiť s marihuanou, začal byť agresívny a nespokojný. Začal ma fyzicky napádať, povedala som, že odídem, neskôr som otehotnela, ale bol stále výbušný a násilný, fyzicky na mňa útočil, musela som utiecť a niekde sa skryť. Vyhrožoval mi dvakrát smrťou, že ma zabije, podreže. Preto som sa odsťahovala, som sa pre bezpečie seba a teda nášho dieťaťa. Teraz žijem sama s dieťaťom a mážel chodil na návšteví, ale znova sa stalo, že mi vyhrožoval smrťou. Keby som matka, jeho dieťaťa tak ma dopichá nožom, potom som od strachu celú noc nespala lebo prespával u mňa doma v druhej miestnosti, keď išiel do práce. Nežili sme ako manželia spolu dva roky od porodu nášho dieťaťa. Potom som sa skoro zrútila, lebo ma ignorovala, chodil za mnou len vidieť syna. Povedala som mu, buď bude so mnou žiť, ako so ženou, alebo sa rozvedieme. Vysmieval sa mi, že odmietam veci z pornografie a skúša či povolím. Vyhrožuje, že keď nie, prejde na ťažšie drogy, ktoré v minulosti vraj už bral. Povedala som, že oto skôr sa medzi nami to všetko skončí. Vyhýbavo mi odpovedá. Nemôžem sa naňho spoľahnúť, dôverovať mu, či dokonca mu zveriť dieťa. Najprv mi sľúbi, že budeme večer spolu, keď dieťa zaspí a potom ma odmietne, že už nechce. Stalo sa mi to viackrát a veľmi ma to zranilo. Hnevala som sa vo svojom vnútri. Povedal mi, že ho nezaujímam, že chodí len za našim synom. Napokon, keď ma takto naposledy odmietol, povedala som mu, že to nie je správne. A on sa na mňa zúrivo vybehol a vulgárne nadával a útočil na mňa. Udrel ma do tváre a medzi oči a spustila sa mi krv z nosa. A keby mi nezačala tiecť krv a se by pokračoval v bytí, bol bezuzdný. Krv sa mi nedala zastaviť. Po asi piatich minútach sa mi to podarilo. Utrela som si krv po zemi a dávala si obklady na lad a na tvár. Manžel sa mi neospravedlnil a nepomohol mi. Išiel spať vedľa do izby. Odišiel ráno, ešte urazený do práce. Odvtedy je to viac ako mesiac. Sme sa nevideli. V obave, že mám zlomený nos, som deň po úraze išla k doktorovi. Lícne kosti som mala podliaté krvou a okolo nosa celá opuchnuté. V nose mi pri dotyku praskalo. Tri týždne som bola doma kvôli rozsiahlym modrým na tvári a nos bol pomliaždený. Od násilia sa mi vôbec neozval, ako sa mám a neospravedlnil sa. Po týždne od tohto úrazu som teda nahlásila za zautočenie manžela na polícii a spomenula som aj všetky predošlé násilia a vyhrožovanie a to, že ma trikrát vyhodil s vecami pred dom, kde sme predtým bývali. On pri svojej výpovedi poprel predošlé vyhrožovanie a násilia povedal, že som klamala a vymyslela som si to. Táto výpoved ma mrzí, pretože klamal on. Odmieta ma vidieť, i keď som mu všetko odpustila. Chcela som manželstvo zachrániť, vyčerpalo, frustrovalo. Bola som zúfala, sklamaná a už neviem, ako ďalej. Muž chce rozvod, že si nerozumieme. Mám 34 a chcem ďalšie deti. Prihováram sa a modlím sa za muža a za manželstvo k Bohu. Ako východisko vidím rozvody aj moje okolie vzhľadom k tomu, že nechcel prestať s omamnou látkou a vecami s tými súvisiacimi. I keď mi je to veľmi ľúto vzhľadom k dieťaťu a má muža rada. Poradte mi prosím, ako je správne sa rozhodnúť. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Napísala nám aj jedna mamina na materskej dovolenke. Dobrý deň, môj manžel pracuje z domu, no máme viacej detí a niekedy prídu do jeho pracovne, kde pracuje a on vtedy na ne kričí, že mu berú čas na prácu. Zvykne sa na nich nesmierne rozhnevať. Deti, najmä naši chlapci, sú z toho veľmi nešťastní a vidím, že reagujú neprimerane. Čo by som mala robiť v takejto situácii ja ako mama, ktorá je doma a neviem ako ďalej.
PhDr. Ľuboš Lacho, PhD.