Som študentkou na gymnáziu a chystám sa na budúci rok maturovať. Celý život som snívala o tom, že si podám prihlášku na žurnalistiku a bude ze mňa novinárka či moderátorka. Áno, stále ma to láka. Ale počas tohto ročníka som sa za zvláštnych okolností pristihla premýšľať o psychológii a v mojom srdci horí obrovská túžba pomáhať ľuďom. Obzvlášť, keď vidím, koľko vzťahov je dnech zvrátených a koľko ľudí nie je schopných dôvery. Nemyslím si samozrejme, že zmením svet, ale verím, že Boh v mojom srdci môže skrze mňa prinášať svetlo do tmy. Problém je však v tom, že som nevidiaca. Dopočula som sa, že ako nevidiaca nesmiem robiť psychologičku, preto sa chcem spýtať na váš názor. Nech už odpoveď bude akákoľvek, prosím poradte mi. Uvedomujem si, že zrakový kontakt je dôležitý, ale všetko ostatné, čo potrebujem k práci psychologičky, mám. Existuje veľa psychológov, ktorí síce vidia, ale ľudia okolo nich absolútne nezaujímajú, preto sa mi to zdá nespravodlivé. Ďakujem za Váš čas a nech vás Boh mocne požehná.