Trápi ma môj nevlastný brat Marek. Mal 17 rokov, keď sa jeho rodičia rozviedli a jeho otec si vzal moju mamu. Odvtedy je to už 18 rokov a Marek si prešiel cez ľahké drogy, experimentoval s hubami, dokonca sa dostal aj do Pezinka a neskôr do prostredia katolíckej církvi a stal sa veriacim. Moja mama s manželom sa medzičasom znovu zrodili a snažili sa s Marekom, ktorý ostal bývať s matkou, kontaktovať a pomáhať mu, pretože ukončil si celčňovskú školu, ale pre zdravotné a psychické problémy robil iba sporadicky. V jeho hlave sú stále veľké sny o podnikaní, na čo vždy potreboval veľa peňazí, narobil si aj dlhy kvôli drogám a dnes, už ako 35 ročný, funguje medzi občasnou prácou, drogami, partiou nezamestnaných zranených mladých mužov, narkomanov a matkou, u ktorej býva a ktorá mu podľa mňa vtlka do hlavy nenávisť voči otcovi pre svoju vlastnú horkosť a neodpustenie za rozvod. Marek sa s otcom stretával po minulé obdobia vždy len vtedy, keď potreboval peniaze a otec mu ich aj pre vlastný pocit viny dlho dával, potom už ako pôžičky, ktoré sa však nikdy nevrátili. V súčasnosti, keď je otec už veriaci, požiadal Mareka o odpustenie, čo Marek neprijal s tým rozdielom, že jeho horkosť a nenávisť voči otcovi vzrástla od momentu asi 5 mesiacov dozadu, kedy sa otec rozhodol, že mu už viac peňazí dávať ani požičiavať nebude, lebo to pre neho nie je pomoc, ktorú potrebuje. Marek sa však s otcom nijak inak stretávať nechce, začal byť vulgárny, útočný, vďaka Bohu iba slovne, nenávisť, vypisuje hrozné maily, v ktorých sa vyhráža, že keď on, Marek, zomrie, bude na vine otec, škaredo sa vyjadruje o mojej mame, manželke jeho oca, čo mama síce zvláda, ale otec sa veľmi trápi, lebo Marekové útoky mu stále pripomínajú a vyťahujú jeho vinu za rozvod. On však učinil pokánie aj voči Marekovi, ale Marek si drží horkosť a vyhráža sa mu dokonca Bohom. Ako sa mu dá pomôcť?