Hnev a sebaovládanie: Ako sa zbaviť náhleho hnevu?

Ako môžem ja ovládať svoj hnev? Z ničoho nič ma popadne hnev na moje 9-ročné dieťa a prejdem od kľudu ku kriku. Keď bol menší, bolo to ešte horšie. Hlavne na materskej únava, ubíjal ma stereotyp, mala som chvíle, keď som vôbec nechcela byť so svojim synom. Akoby neviem dať príkaz kľudným spôsobom. Vždy ma to potom mrzí, niekedy sa mi podarí si to premyslieť a prebehne všetko v kľude. Môj otec bol podobný, v jednej minúte nám dokázal vyznať lásku a v zápätí nám vynadať. Je neveriací, dá sa povedať, že alkoholik. Nakolko môže byť moje správanie ovplyvnené výchovou? Väčšinou je to v situácii, keď nie je čas na premýšľanie, keď treba rýchlo konať ale aj vo chvíľach, keď je voľno a času je dosť. Mám tendenciu tak konať aj k svojmu partnerovi, často tiež, keď sa mi niečo nepáči, keď od neho niečo chcem alebo keď ma kritizuje. Považujem to za veľmi nízke, hanbím sa za to, ako by som bola ešte veľmi nezrelá, hoci mám už 35 rokov. Veľmi ma to mrzí, že potom aj moje dieťa preberá tieto vzory riešenia situácií. Po zdravotnej stránke mi boli odporúčané nejaké lieky, mám údajne veľmi poškodenú nervovú sústavu. Lieky som však odmietla, lebo mi to pripadalo príliš silné kafe. Hanbila som sa za to. Najradšej by som to zvládla nejak prirodzene, sebaovládaním, nie liekmi. Prosím, poradte mi.