Som rada, že som dostala dar viery a verím v Boha, aj keď sa niekedy ako veriac sa nechovám, lebo som nervózna a keď ma niekto naštve, tak vybuchnem a začnem mrzko nadávať a hrešiť. Mama mi vtedy hovorí, že hreším ako ožrani v krčme, ale ja jej poviem, že neviem, prečo som taká a že mám tú agresivitu v krvi, lebo mám takú mužskú povahu, hoci som žena. Môj brat je opakom mňa. On nikdy nenadáva a mrzko nehreší. Keď urobím zle, tak sa dokážem pokoriť pred Bohom a požiadať ho o odpustenie. Počas svojho života som sa presvedčila, že Boh ma aj napriek mojej povahe miluje a keď sa na neho obrátim o pomoc a odovzdám mu svojich nepriateľov a tých, ktorí mi v živote ublížili, tak v prvom rade sa ja oslobodím od pocitov nenávisti k týmto ľuďom a pomyselne ich tak vypustím k Bohu, aby ich súdil On podľa ich skutkov.