Veľmi by som vás chcela poprosiť o radu pri mojom probléme. Neviem si poradiť so svojou povahou. Som veľmi nedočkavá, netrpezlíva, mám pocit, že mi niečo újde. Staviame dom a to je momentálne kamenom sváru v našom manželstve. Manželstvo ako také by som hodnotila veľmi dobre. Obdivujem môjho manžela po mnohých stránkach, stále ho milujem a tento problém považujem len za momentálnu búrku. Ja som príliš emocionálny typ, výbušná, občas až labilná. On múdry, rozvážny, ozaj príkladný a toto je vec, ktorá mňa momentálne privádza do zúrivosti, jeho dokonalosť. Ja sa zlostím, ako nám stavba pomaly napreduje a on s pokojom tvrdí, že nič nám neújde. Nie o stavbe je život a podobne. Pocitujem voči nemu momentálne zlosť. Objednávke a rozhodnutia, ktoré robí majstri, považujú hore-dole, nikto nedodržiava prislúbené termíny atď. a môj muž sa vôbec nezlostí. Ja sedím doma na materskej a mám pocit, že explodujem. Možno to vyznieva až smiešne, ale vo mne sa hromadí hnev a neviem, čo s tým. Snažila som sa svoju energiu presmerovať na niečo iné, ale nedarí sa mi. Ja v mysli rok a pol zariadujem dom, plánujem záhradu, všetko si vymýšľam a potom príde muž domov z práce a povie, že znova sa niečo posúva, ruší, odkladá. Som frustrovaná, nešťastná, uvedomujem si, že je veľmi nerozumné naňho takto vyvíjať tlak ale ja sa snažím ovládať, darí sa mi tak dva týždne a potom vybuchnem a už sa to valí, obvinenia, urážky, vyčitky, vždy sa udobríme, vyrozprávame si to, ospravedlníme sa návzajom, pomodlíme sa, ale o dva týždne je to to isté. On nie je rýchlejší, ja nie som ohľaduplnejšia a veľmi vás prosím, pomôžte nám nájsť zdravú cestu dohovoru, aby sme obaja mali pocit naplnenia a uspokojenia.