Depresia a terapia. Ako poradiť žene, ktorá prežíva depresiu a problémy v rodine?

Ide o kamarátku tejto ženy, ktorá nám napísala, ktorá sa vydala pred desiatimi rokmi do zahraničia po dlhom rozvažovaní a hľadaní. Je z jedného zboru a tam bol podobný zbor, teda iba veľmi malý. Ona sa s ňou stretla po mnohých rokoch, táto je známa, ktorá nám píše. A pretože má rovnako staré dieťa ako ona, 1,5 ročné, mohli sa dobre porozprávať. A dozvedela sa o jej situácii, ktorá ju ohromila a nevie si s tým rady, pretože tá je priateľka, čože je v zahraničí, nikomu dlho nepovedala, ako sa naozaj má. Jej manžel ju kritizuje, izoluje a zastrašuje od začiatku. Hneď v prvom roku potratila, malo to dôsledky na jej zdravie, potom potratila ešte viackrát. Prežívala takú depresiu nie len zo straty dieťaťa, ale aj z tamojšieho podnebia. Žije v takom prostredí, kde je zima, izolácia. Je tam odsudzovanie manželom a celou jeho rodinou. A on ju nikdy nepodoprel. Mohla navštevovať len jeho rodičov, ktorí jej ale radili, nech sa len modlí a číta Bibliu. A v podstate nejako konkrétne jej nepomohli. No a naučila sa nechodiť už za nimi pre radu, ale postupne im začala veriť, že za všetko ona môže a že všetky nezdary sú jej chyba. Od začiatku brala manžela ako autoritu. A jej rodičia sú neveriaci a preto ich nepočúvala, keď jej radili, aby nešla na Island. Pred rokom a pol prišla do Prahy, aj porodila tam a potom po šiestej nedeli odišli domov. Na otázky neodpovedala a jednoducho má tam takú ťažkú situáciu. Problémy aj zdravotné, so štítnou žľazou a zdalo sa, že bude šťastná, keď bude mať dieťa, ale je tam taká neustála kritika v tej rodine, nápor na ňu aj aby zarábala peniaze. No, že čo má robiť v takejto situácii? Má sa teda vrátiť k svojmu manželovi? Má tam zostať alebo má situáciu riešiť tak, že odíde naspäť domov? Stratila blízke vzťahy za tú celú dobu, ale má milujúcich rodičov, tu píše táto jej priateľka.