22.6. 2024
Ako vy zvládate situáciu s koronavírusom a čo z toho pre vás vyplýva?
22.6. 2024
Pán doktor, naše dve deti, ktoré sú vo veku 15 a 17 rokov, sú sťahované skupinou kamarátov v triede preč od Boha. Ako máme konať, aby sme im vysvetlili nástrahy koketovania so svetom?
2.6. 2024
Syn sa nešťastne zaľúbil v deviatom ročníku, dievča to nebralo vážne, syn áno. Syn má verné srdce, ona ho zradila, vymenila ho za iného. Je mi jasné, že v tomto veku takéto vzťahy nie sú vhodné, syn sa z toho nevie už druhý rok dostať, nechce o tom hovoriť ani s nami, ani so staršími súrodencami, neventiluje to s nikým. Chce si všetko vyriešiť sám, je druhorodený, povahy ja sám. Pri jednom rodinnom rozhovore z neho vyhŕklo, neodpustím. Vyhlasuje sa za neveriaceho, my rodičia sme veriaci. Čo robiť, a komu pomôcť? Máme v pláne navrhnúť mu stretnutie s mladým terapeutom, ktorý by mohol rozumieť jeho srdcu, nevieme, či to príjme.
30.5. 2024
Do akej miery môžem byť na puberťákov prísny ako rodič, pán doktor?
4.5. 2024
Rozhodujeme sa, akú školu vybrať pre našu budúcu prváčku. Bežné školstvo neučí deti kritickému mysleniu. Je žiaľ postavené na memorovaní faktov. Aký typ školy by ste odporúčali? Sú typy škôl, kde sa deti učia najmä to, čo sami chcú, nie sú vedené k zodpovednosti a to sa nám nezdá správne. Čo si myslíte napríklad o Waldorfskej škole?
28.4. 2024
Mám sedemročného syna, druháka, som prísna mama, s manželom stanovujeme pravidla výchovy a spoločne na nich trváme a vysvetľujeme ich. So synom trávime dostatok voľného času, doma je dobrá atmosféra, syna by som popísala ako úžasné, empatické, rozumné a zodpovedné dieťa. V škole to však vyzerá inak. Začalo to nerešpektovaním pravidiel, odmietol napríklad nastúpiť do radu alebo neukončil prácu na hodine vtedy, keď ho o to učiteľka požiadala. Pribudlo aj agresívne správanie k deťom, sácal do nich. Keď niekomu ublíži, neprejaví žiadnu ľútost, naopak trvá tvrdo na svojom, že to nespravil napriek. On sa vyhováral, že to nespravil naschvál, že si to deti na ňo vymysleli alebo že len reagoval na to, že mu niekto niečo zobral alebo niečo nepekne povedal. Dohováranie učiteľov a nás rodičov nepomohlo, keď mu niekto niečo vyčítavo hovorí všimla som si, že to berie ako útok a reaguje krikom a sácaním. Preradenie zo štátnej do súkromnej školy nepomohlo, škola nás pozvala stráviť týždeň v triede s našim synom, aby sme videli jeho problémové správanie a mohli na ňom zapracovať. No všetko bežalo hladko, keď sme boli v škole, dokonca bez akéhokoľvek konfliktu. No hneď ďalší týždeň problémy pokračovali, dokonca sa prejavilo agresívne správanie, ktoré sa dovtedy na novej škole neprejavilo. Bez nás a v spoločnosti detí, ako by bol vymenený, tri rázy sme boli v detskej psychologickej ambulancii, no bez výsledku, a odporúčili nám návštevu psychiatra. Z toho mám úzkosť a strach. Aký je váš názor na lieky u takýchto detí? Prosím, keby ste ma naviedli, akou cestou sa vydať. Neviem si poradiť.
28.4. 2024
Prvá otázka je, kedy si začať s deťmi čítať Božie slovo? Má význam robiť to ešte skôr, ako sú pred školákmi? Ešte keď sú maličkí?
27.4. 2024
Považujete za správne umiestniť dieťa do škôlky? Ak áno, od akého veku? Získať riešenie
23.4. 2024
Dobrý deň, už 15 rokov som veriaci a stále nemám istotu večného života a neviem, čo je Božia vôľa pre môj život a trápi ma to a neviem, ako ďalej. Už som navštívil mnohých teológov, ale nič mi neprinieslo svetlo. Ďakujem za odpoveď, Viktor.
23.4. 2024
Dobrý deň, cestovala som vlakom a prisadla si ku mne staršia pani. Keď rozprávala, bola celkom rozumná, ale strašne páchla. Oblečenia nemala špinavé, ale zrejme už dávno nebolo výpraté a asi sa aj dlho neumývala. Nevedela som, ako by som jej mala povedať alebo nejako vyjadriť, že takto nemôže chodiť do spoločnosti ľudí tak, aby som ju neurazila. Preto som radšej po nejakom čase odišla na chodbičku, lebo mi už začalo byť nevoľno. S mojou známou sme sa tiež rozprávali o tejto téme, lebo aj ona má starších rodičov a napriek tomu, že sa raz do týždňa okupu, počas týždňa to pokladajú za nepotrebné. Snažila som sa im vysvetliť, že by to bolo dobré umývať sa, hlavne keď sa spotia a tie, že niekedy aj ich oblečenie začína páchnuť, ale nechcu si dať povedať. Nechce sa ich dotknúť alebo ich uraziť, tak im to nepovie zostra. Chcela by to zmeniť, lebo s nimi žije v spoločnej domácnosti na dedine a keď s nimi niekde ide a nie sú umytí a navonaní, tak má nepríjemný pocit a hanbí sa, že sa o nich nestará dosť dobre. Dá sa nejakým spôsobom zmeniť tento návyk? Čo si vymyslíte? A ešte by som chcela dodať, že títo obaja rodičia sú ešte samostatní, takže by sa určite dokázali zvládnuť umyť sami.
PhDr. Ľuboš Lacho, PhD.
