Články autora
Rozhodujeme sa, akú školu vybrať pre našu budúcu prváčku. Bežné školstvo neučí deti kritickému mysleniu. Je žiaľ postavené na memorovaní faktov. Aký typ školy by ste odporúčali? Sú typy škôl, kde sa deti učia najmä to, čo sami chcú, nie sú vedené k zodpovednosti a to sa nám nezdá správne. Čo si myslíte napríklad o Waldorfskej škole?
Mám sedemročného syna, druháka, som prísna mama, s manželom stanovujeme pravidla výchovy a spoločne na nich trváme a vysvetľujeme ich. So synom trávime dostatok voľného času, doma je dobrá atmosféra, syna by som popísala ako úžasné, empatické, rozumné a zodpovedné dieťa. V škole to však vyzerá inak. Začalo to nerešpektovaním pravidiel, odmietol napríklad nastúpiť do radu alebo neukončil prácu na hodine vtedy, keď ho o to učiteľka požiadala. Pribudlo aj agresívne správanie k deťom, sácal do nich. Keď niekomu ublíži, neprejaví žiadnu ľútost, naopak trvá tvrdo na svojom, že to nespravil napriek. On sa vyhováral, že to nespravil naschvál, že si to deti na ňo vymysleli alebo že len reagoval na to, že mu niekto niečo zobral alebo niečo nepekne povedal. Dohováranie učiteľov a nás rodičov nepomohlo, keď mu niekto niečo vyčítavo hovorí všimla som si, že to berie ako útok a reaguje krikom a sácaním. Preradenie zo štátnej do súkromnej školy nepomohlo, škola nás pozvala stráviť týždeň v triede s našim synom, aby sme videli jeho problémové správanie a mohli na ňom zapracovať. No všetko bežalo hladko, keď sme boli v škole, dokonca bez akéhokoľvek konfliktu. No hneď ďalší týždeň problémy pokračovali, dokonca sa prejavilo agresívne správanie, ktoré sa dovtedy na novej škole neprejavilo. Bez nás a v spoločnosti detí, ako by bol vymenený, tri rázy sme boli v detskej psychologickej ambulancii, no bez výsledku, a odporúčili nám návštevu psychiatra. Z toho mám úzkosť a strach. Aký je váš názor na lieky u takýchto detí? Prosím, keby ste ma naviedli, akou cestou sa vydať. Neviem si poradiť.
Prvá otázka je, kedy si začať s deťmi čítať Božie slovo? Má význam robiť to ešte skôr, ako sú pred školákmi? Ešte keď sú maličkí?
Považujete za správne umiestniť dieťa do škôlky? Ak áno, od akého veku? Získať riešenie
Dobrý deň, už 15 rokov som veriaci a stále nemám istotu večného života a neviem, čo je Božia vôľa pre môj život a trápi ma to a neviem, ako ďalej. Už som navštívil mnohých teológov, ale nič mi neprinieslo svetlo. Ďakujem za odpoveď, Viktor.
Dobrý deň, cestovala som vlakom a prisadla si ku mne staršia pani. Keď rozprávala, bola celkom rozumná, ale strašne páchla. Oblečenia nemala špinavé, ale zrejme už dávno nebolo výpraté a asi sa aj dlho neumývala. Nevedela som, ako by som jej mala povedať alebo nejako vyjadriť, že takto nemôže chodiť do spoločnosti ľudí tak, aby som ju neurazila. Preto som radšej po nejakom čase odišla na chodbičku, lebo mi už začalo byť nevoľno. S mojou známou sme sa tiež rozprávali o tejto téme, lebo aj ona má starších rodičov a napriek tomu, že sa raz do týždňa okupu, počas týždňa to pokladajú za nepotrebné. Snažila som sa im vysvetliť, že by to bolo dobré umývať sa, hlavne keď sa spotia a tie, že niekedy aj ich oblečenie začína páchnuť, ale nechcu si dať povedať. Nechce sa ich dotknúť alebo ich uraziť, tak im to nepovie zostra. Chcela by to zmeniť, lebo s nimi žije v spoločnej domácnosti na dedine a keď s nimi niekde ide a nie sú umytí a navonaní, tak má nepríjemný pocit a hanbí sa, že sa o nich nestará dosť dobre. Dá sa nejakým spôsobom zmeniť tento návyk? Čo si vymyslíte? A ešte by som chcela dodať, že títo obaja rodičia sú ešte samostatní, takže by sa určite dokázali zvládnuť umyť sami.
Dobrý deň, som už dospelá žena po 30-tke s vlastnou rodinou, no stále podrýva moje sebavedomie moja mama. Je to taký ten kontrolný typ, ktorý vie všetko a jedine jej spôsob je ten správny a dosť dobrý. Od detstva ma trápilo, že mi stále vyjadruje nedôveru, síce povie za deň aj 5 krát, aká som šikovná a múdra, ale nemá to...
Dobrý deň, mám problém s tým, že neviem priať nič dobré jednej osobe, ktorá ma veľmi zranila. Nepraje mi jej však nič zlé, len už som sa akoby od nej odstrihol aj tak vnútorne na základe toho zranenia, ktoré mi spôsobila a už s ňou nechcem byť v kontakte. V minulosti som s ňou prežil pekné veci, ale dnes je to už len minulosť. Odpustil som a pohol som sa ďalej, ona chce budovať kontakt, akoby sa nič nestalo. Ja som voči takýmto veciam už uzavretý. Je to v poriadku? Mám vnútorný pocit, že som si nastavil určité hranice, aby už neprišlo ku opakovanému zraneniu, aby som sa aj ja už v živote mohol pohnúť ďalej. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď a želám ešte pekný deň, Matej.
Dobrý deň, ako mám odpustiť zranenia v rodine? Pretože odpustiť aj chcem a mám to na srdci, ale nechcem sa s tými ľuďmi naďalej stretávať. Mám strach totiž z opätovného zranenia. Ako sa mám v takejto situácii zachovať? Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať ohľadne výchovy detí. Prečo si vy myslíte, že výchova detí by mala byť jednotná medzi rodičmi? Dieťa niekedy chce, keď nepochodí u jedného, ide ku druhému a naopak. Je dobre držať v tom spolu v manželstve za každú cenu aj pri výchove? Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
PhDr. Ľuboš Lacho, PhD.