Ako sa vyrovnať s tlakom a izoláciou počas pandémie

Rozhovor s Dr. Ľubošom Lachom

Opatrenia, ktoré vlády na celom svete prijímali v dôsledku pandémie koronavírusu, veľmi negatívne zasiahli do našich osobných životov, rodín a mnohých oblastí spoločnosti. Psychológovia zaznamenali 100% nárast v oblasti úzkosti, strachu, hnevu a kompulzívneho správania. V našom štúdiu pastor Peter Čuřík privítal odborníka, Dr. Ľuboša Lacha, autora kníh Kroky viery a Kresťanský poradca. Vyštudoval klinickú a forenznú psychológiu, za komunizmu bol nútený emigrovať a po páde Železnej opony sa vrátil na Slovensko, venoval sa poradenstvu, prednáškovej činnosti a filantropii. Pre veľký úspech vysielania na našom Youtube kanáli sme sa rozhodli niektoré otázky a odpovede ponúknuť aj čitateľom časopisu Víťazný život.

Pandémia si vyžiadala rôzne opatrenia, ktoré do veľkej miery zasiahli do našich životných štandardov. Čo to robí s človekom a jeho psychikou, ak sú v takejto zásadnej miere narušené jeho pracovné či rodinné návyky? 

Táto situácia je záťažová pre každú psychiku pokiaľ pripustíme, aby ovplyvnila našu mentálnu stabilitu. Keď nevieme veci dostatočne spracovať, kontrolovať a meniť, zaťaží to našu psychiku. Ak sa k tomu pridružia ešte finančné ťažkosti, má to vplyv najmä na slabšie osobnosti. U nich hrozí, že ich to celkom pohltí a upadnú do depresie. Pomáha zachovanie rutiny, ako napríklad pravidelná rozcvička, sprcha, strava, práca – ako keby pandémia nebola. 

Druhá vec je sústrediť sa len na dnešok a tretia vec je nesústrediť sa príliš na média. Počúvať správy napríklad len 30 minút. Odporúčam sústrediť sa na veci, na ktoré by sme si inokedy nenašli čas. Niekto si možno konečne nájde čas na upratanie pivnice, ja som si napríklad skorigoval knihu. Je potrebné vyhnúť sa nude. Ťažké to majú najmä mladí, pretože im veľmi chýba osobný kontakt.

Niekedy takáto situácia vyžaduje aj preškolenie. Jeden herec si napríklad urobil kadernícky kurz, ďalší prišiel na to, že môže pobaviť pár pozvaných hostí aj doma. Niektorí len prešľapujú na mieste, ale možno práve teraz je čas založiť biznis, ktorý si vždy chcel. Blahoslavení flexibilní, lebo nebudú ľahko zlomení! Pre mňa osobne je odreagovaním aj to, že si každý deň napíšem, za čo som vďačný.

V našom dennom rozvrhu sa veľa vecí „tvári“ ako dôležitých, ale ako si z toho vybrať tie, ktoré sú kľúčové?

Na túto tému sa robil výskum a zistilo sa, že manažérom pomáha, ak si napíšu zoznam úloh a zakrúžkujú si dve najpodstatnejšie. Tým dvom sa za každú cenu musia venovať prioritne. Pokiaľ sa im to podarilo, stúpla im produktivita až o 20%. Je veľmi dobré, ak máme počas dňa nastavený jasný režim. 

Home office a dištančné štúdium majú výhodu v tom, že sa nemusí cestovať do práce a do školy. Má to však aj svoju odvrátenú stránku, lebo sa tým oslabuje prirodzená socializácia a koncentrácia na výkon. Ako si s tým poradiť? 
Pokiaľ som doma, nie som pod takou kontrolou ako zvyčajne a zároveň sa oslabuje prirodzené súťaženie. Musíme sa naučiť súťažiť predovšetkým sami so sebou. Dobrý športovec sa neporovnáva s druhými, ale so svojimi dosiahnutými výkonmi. Pre niektoré deti je to ťažšie, lebo sa nemajú možnosť socializovať a môže vzniknúť pocit väzenia. Niekde sa to vyhrotí a dochádza aj k domácemu násiliu, ktoré má potom trvalé následky. 

Ak môžem dať nejakú radu, tak akceptujte to, čo sa deje okolo vás. Nespotrebujete veľa zbytočnej energie na snahu zmeniť to, čo sa momentálne nedá, namiesto toho sa venujte nejakému koníčku. A nezabúdajte na humor!  

Máme teda akceptovať istý diskomfort ako reálny stav, ktorý neviem zmeniť? A vo väčšom pokoji sa pripraviť na to, čo môžeme ovplyvniť?

Presne tak. Podstatné je, aby sme počas tohto procesu nestratili vzťahy. Každý deň zvyknem aspoň jednému známemu zatelefonovať a keď je to možné, priniesť mu aj evanjelium.

Ak človek zažíva náročné obdobie, väčšinou hľadá akúsi kompenzáciu. Ak však nenájde správny spôsob „odmeňovania sa“, hrozí, že skĺzne do nezdravých „odmien“. Ako to robíš ty?

Ešte v študentských časoch som si zvykol postaviť na stôl pomaranč, ktorý bol vtedy v čase komunizmu vzácnosťou. Povedal som si, že si ho dám, až keď napríklad dočítam časť knihy. Dnes si rád pozriem humorné filmy, aby som sa zasmial. Alebo trávim čas s manželkou, porozprávame sa, ideme na prechádzku. 

Mnohí si počas prvej vlny pandémie pochvaľovali, že môžu byť ako manželia viac spolu. Ak sa však nenaučili dobre komunikovať, ich problémy to paradoxne len prehĺbilo. 

Áno. Jeden z nich sa stane predátor a ten druhý obeť. Obeťami sa môžu stať aj deti. Treba to riešiť. Dá sa volať na linku dôvery, psychológom, prípadne známym. Už len tým, že to niekomu dokážeme povedať, opadne 50 % napätia. Podobne, keď je niekto sklamaný, mal by prísť hneď k Bohu a povedať mu to v modlitbe. Ak to neurobí, môže sa to transformovať na hnev až zúrivosť, kedy urobí veci, ktoré neskôr ľutuje. Ľuďom, ktorí majú k tomu náchylnosť, veľmi pomôže, ak neostanú osamotení. Ak vidíme, že s tým zápasia, môžeme aj my iniciovať stretnutie a nechať ich vyrozprávať sa, lebo takýto spôsobom sa im uľaví. Týka sa to najmä introvertov. Potrebujú sa naučiť „žiť v prítomnosti“. Minulosť sa už nevráti a budúcnosť je v Božích rukách. 

Čo však majú robiť extroverti? Sú zvyknutí na spoločnosť. „Ventil“, ktorý im poskytovali sociálne vzťahy, im zrazu chýba. 

Aj pre nich platí, aby pravidelne cvičili, dobre sa stravovali, mali kvalitný spánok a nepreháňali to s používaním sociálnych sietí. Spomínam si, ako som sa bránil samote ja, keď som bol ešte počas komunizmu zatvorený vo väzení. Napísal som si všetky verše z Biblie, ktoré som ovládal naspamäť a vložil do pukliny v stene, aby ich nik nenašiel. Každý deň som si ich potom aspoň raz prečítal. 

Opakom strachu nie je odvaha, ale viera a láska. Veľmi tiež pomáha, keď si každý z nás nájde čas urobiť niečo zmysluplné, čím poteší niekoho blízkeho.

Žijeme v čase hoaxov a neoverených informácií. Uvoľňujú strach, dezorientáciu, hnev, frustráciu. Ako ľudí naučiť kritickému mysleniu? 
Predovšetkým mladí nie sú spokojní so súčasnou situáciou, a preto potrebujú nejakú teóriu, ktorá im ju vysvetlí a dá im právo búriť sa. Koreňom tohto správania sa je, že nedokážeme prijať situáciu takú, aká je. Ovplyvňujme radšej to, čo môžeme! 

Odkedy sa začala šíriť korona, každý mesiac dáva do Google vyhľadávača slovo Boh 40.000 ľudí na Slovensku. Dostávajú však relevantné odpovede? Mali by sme hľadať k týmto ľuďom cestu.

Problémy sa, paradoxne, môžu stať príležitosťou. Aké máš ty s tým osobné skúsenosti?

Viem o tom, že počas tohto obdobia, aj vás začalo cez internet počúvať viac ľudí ako predtým. Ľudia hľadajú spôsob, ako naplniť prázdnotu srdca. Využime túto dobu! 

Kedysi som brával stopárov a zvykol som sa ich spýtať, či sú pripravení na smrť. Ich prvá reakcia bola, či nie som nejaký samovrah. Hneď som im však vysvetlil, ako to myslím, či vedia, kam sa dostanú, ak by mali v blízkej budúcnosti zomrieť. Upokojili sa a ešte mi ďakovali za to, že sa na túto tému mohli so mnou porozprávať.

Existuje polemika o tom, či bude v posledných časoch veľké prebudenie alebo odpadnutie. Ja si myslím, že zažijeme oboje. V ostatnej dobe dostávam veľa správ aj od ľudí, ktorí dlho nenavštevovali žiadnu cirkev, lebo ich pritlačila neľahká životná situácia…

Ak niekto nenavštevuje cirkev dlhšiu dobu, je menšia pravdepodobnosť, že sa tam bude vracať. Ľudia si ľahko zvyknú na to, že všetko sa deje vo virtuálnom svete. Tam, kde bola návšteva bohoslužby iba povinnosťou, sa vracať nebudú. Ale tam, kde ľudia zažívali Pánovu prítomnosť, príde k prebudeniu. 

Keď sa ma pýtali bankári na to, komu majú požičiavať peniaze, odpovedal som im, že tým, čo inovujú, pretože tí krízu prežijú. Niektorí si veľa napožičiavali a teraz majú neúnosné dlhy. Výsledkom môže byť to, že o majetky prídu a na trhu sa objavia lacné veci. Tí, ktorí boli opatrní a minuli peniaze len na najnutnejšie veci, budú vo výhode. Kto však čaká s prázdnou dlaňou bude prekvapený, pretože mu nebude mať kto dať. Tí, čo pracujú za každých okolností, však budú mať vždy čo je jesť.

To, čo hovoríš, sa veľmi týka aj cirkvi, pretože často nevie byť dostatočne flexibilná. Tento rozhovor by sme možno nikdy neurobili, ak by nebola kríza. Aj toto je príklad toho, ako sa kríza obrátila na príležitosť.

Pripravme sa na to, že do cirkvi budú chcieť chodiť aj múdri, šikovní a bohatí ľudia. Zistia, že im bohoslužba prináša potešenie, povzbudenie a možnosť pomôcť druhým. Lebo naplniť svoje srdce pokojom a radosťou je túžba každého človeka a prichádza to len zhora, ak Bohu otvoríme svoje srdce. 

Prijaté opatrenia do veľkej miery zasiahli finančnú oblasť a zvlášť sa bolestne dotkli niektorých segmentov ako je gastronómia, hotelierstvo, kultúra a šport. Prichádzajú o svoje živobytie, ale nie svojím pričinením. Jedným z poučení je, aby sme sa učili dobrému správcovstvu financií v čase pokoja. 

Čo najrýchlejšie si treba nájsť náhradnú prácu, ideálne je mať aj dve profesie a napríklad, ak nemôže klient prísť k masérovi, on môže prísť za ním. Podobne to môže byť aj s pedikúrou alebo manikúrou. Okrem toho je veľmi dôležité vytvárať si rezervy, aby som aj v tom najhoršom prípade mal financie na jedlo a iné nevyhnutné veci. Niekedy sa dajú zohnať dobré veci aj v secondhande, zabaliť si obed do práce, atď. Podstatné však je, aby si vždy zarobil viac než minieš. Čiže, najskôr si na to musím našetriť, až potom si to kúpiť.

Čo by si odkázal veriacim na záver?

Veľmi mi v duchu rezonuje to, čo Boh povedal Jozuovi: „Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Veď Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš“ (Joz 1:9). Pán nám dáva dokonca príkazom, aby sme zostali v pokoji. Nenechajme sa nikým manipulovať a nebojme sa!

Blahoslavení flexibilní, lebo nebudú ľahko zlomení.

Odkedy sa začala šíriť korona, každý mesiac dáva do Google vyhľadávača slovo Boh 40.000 ľudí na Slovensku.