Napísali manželia vlastne Plachtinský z Liptovského hrádku, ktorí majú problém so svojím otcom. Ide o manželovho otca, ktorého by sme si chceli zobrať k sebe, staráca o ňoho, pretože je na to niekoľko dôvodov. Má 82 rokov a vidíme, že už nie je schopný sa o seba postarať. Nedokáže si nakupovať, pripraviť jedlo. Aj keď sme sa snažili mu zabezpečiť stravu, neje poriadne, pretože tvrdí, že mu nechutí. Nedávno od vyhladovania odpadol a diagnóza bola hypoglykémia. Ďalší dôvod je, že je veľmi dôverčivý k neznámym ľuďom, zvlášť Rómom, ktorí ho využívajú, pýtajú od neho peniaze a on im ich dáva. Nejedná sa o malú sumu. Pohybujú sa po jeho byte, zmyslia aj niektoré veci. Máme strach, že sú schopní mu siahnuť aj na život. Kvôli tomu kolapsu bol hospitalizovaný v nemocnici, odkiaľ sme ho doviezli k nám, pretože býva v susednom, neďalekom meste. Lekárka nám prizvukovala, že potrebuje pomoc inej osoby. Problém je však ten, že ani u jedného z dvoch synov nechce byť a pomoc od rodiny odmieta. Po týždni pobytu u nás sa veľmi pýtal domov. Snažili sme sa mu vysvetliť, že náš domov je pre neho otvorený, no veľmi dôrazne ba až, agresívne sa bránil a trval na svojom. Má aj ľahké a stredné depresie, zhoršenú chôdzu a orientáciu. Zvažovali sme možnosť opatrovania opatrovateľskou službou, ale tá by sa dokázala. Môžeme ho starať len na niekoľko hodín a myslíme si, že by potreboval celodennú starostlivosť. Obidvaja synovia majú rodiny, dom, kde by mohlo mať svoju izbu a kúpeľňu. Náša otázka znie, či máme podstúpiť to riziko a nechať ho samého a zabezpečiť mu opatrovateľskú službu aspoň z travu na kupovanie, alebo či máme trvať na tom a prinútiť ho byť so svojou rodinou. Vieme, že je to pre starého človeka ťažké zmeniť miesto pobytu, preto hľadáme riešenie a túžime zachovať jeho dôstojnosť a zabezpečiť potreby, ktoré má. Nie sme si vedomí, že by sme mu niekedy ublížili a naše vzťahy boli vždy pekné a dobré. Až teraz sa to trochu narušilo, preto prosíme o radu a pomoc.