Potrat a pocit hanby. Ako pomôcť osobe, ktorá potratila z vlastného rozhodnutia?

Mám jednu kamarátku, ktorá bola na potrate pred asi dvoma rokmi. Dôvod bola hanba, keďže pochádza zo silnej katolíckej rodiny. V zátvorke je napísané, že nie sú obrátení a nechcela rodičov ani seba vystaviť hanbe, aspoň toto mi udala ako dôvod. Ja som v tom období pri nej stála, ale nejako som tomu činu, respektíve jej rozhodnutiu, nemohla zabrániť. Neskôr som sa dozvedela, že ju v tomto rozhodnutí podporila jej vlastná sestra, ktorá bola na potrate rok predtým. Teraz je už moja kamarátka vydatá, jej manžel bol aj otcom dieťaťa, ktoré bolo zavraždené. Dlho sa trápila, či budem môcť mať aj ďalšie deti. Pán Boh jej požehnal. Momentálne je tehotná, už v manželstve a teší sa na bábo. Mám ju veľmi rada. Vždy, keď sa stretneme, sa za ňu, za jej rodinu, bábo modlím a žehnám jej. A minule bol pri modlitbe aj jej manžel. A aj predtým, po tom potrate, som prosila o odpustenie. Chcem sa spýtať, čo mám robiť, lebo viem, že tieto moje snahy v úvodzovkách nestačia. Ja chcem, ja viem, že jej je veľmi ľúto, ale myslím si, že to aj vyznala, ale nie som si istá. Prosím o radu, vedenie a múdrosť v tejto veci. Ďakujem, s pozdravom, pýta sa Katka.

Štítky: